Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku, 1796

Prvá škola svojho druhu v Uhorsku

Od 16. storočia malo lesníctvo skôr remeselnícko - priemyselný charakter. Významnejší obrat v lesníckych odborných vedomostiach a praktických skúsenostiach nastal na našom území až v 18. storočí. Prenikanie osvieteneckých názorov do rakúsko - uhorského kultúrneho života vyvolala reforma školstva, pod názvom Ratio educationis.

Práve v tomto období (1795) je F. Wisner z Morgensternu menovaný komorským prefektom hrádocko - likavského panstva. Z jeho iniciatívy v roku 1796 vzniká Lesnícka škola v L. Hrádku, ako prvá lesnícka škola v Uhorsku - a zároveň jedna z najstarších v Európe. V roku 1802 povýšili Wisnerove učilište na hlavnú školu, s názvom Kráľovská komorská lesná a hlavná národná škola v L. Hrádku.

Na zriadenú školu prijal František Wisner Jána Grunwalda - prvého profesora, ktorý vyučoval lesnícke náuky. F. Wisner mal za cieľ, aby si dorastajúca mládež z L. Hrádku a okolia osvojila teoretické a praktické vedomosti o lesníctve. Nebola to ľahká úloha, no F. Wisner ju splnil dôsledne a to aj tak, že zostavil lesnícky katechizmus, na základe nemeckej lesníckej literatúry.

Prvý učiteľský zbor na škole

Vyučovanie a študijný plán

Školu navštevovali chlapci vo veku 7-19 rokov. Boli medzi nimi aj praktikanti, ktorých sem poslali jednotlivé komorské panstvá, aby si osvojili lesníctvo. Pre týchto žiakov zriadila Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku osobitný trojročný kurz. Škola mala aj internát, žiaci dostali okrem riadnej školskej výučby i vojenskú výchovu. Nosili predpísanú rovnošatu, cvičili obvyklý vojenský telocvik, boli rozdelení do čiat a mali vojenské hodnosti: podporučík, rotmajster, desiatnik, kadet, vojak.

V čase vrcholného rozvoja v roku 1806 sa v škole vzdelávalo 150 žiakov. Boli to žiaci nemajetní, ktorých úplne financovala komora, ale aj kadeti - synovia zemianskych rodín, ktorých platili pomerne vysoký školský a internátny poplatok - až 150 zlatých ročne. Medzi žiakmi boli aj lesní zamestnanci, ktorí si osvojili výlučne lesnícke náuky. Pre týchto dospelých fekventantov zriadil F. Wisner osobitné trojročné štúdium. Toto odborné vzdelanie s praxom dávalo hrádockej škole ráz učilišta vyššieho stupna a jej výborná povesť bola v tom čase známa.

Zrušenie "Wisnerovej školy"

Zánik školy po smrti F. Wisnera

V roku 1808 zomrel komorský lesný prefekt F. Wisner. Po jeho smrti sa stupňuje nápor úradov, smerujúcich k zrušeniu lesníckeho charakteru hrádockej školy. Po niekolkých rokoch nariadil panovník vylúčit vyučovanie lesníctva z "Wisnerovej školy".

Niet pochybností, že škola splnila poslanie, ktoré jej určili potreby osvietenskej doby a to nielen vo všeobecno - odbornom, ale aj v národnom uvedomovacom smere. V tejto škole v období germanizačných tendencií panovníckeho dvora bola základným vyučovacím jazykom slovenčina. Zrušenie školy v roku 1815 viedlo k tomu, že Uhorsko nemalo ani jednu nižšiu lesnícku školu.

Pokračovanie v tradícii na Horárskej škole

Na príkaz vlády, vzdelaný lesník Rudolf Benkö obnovuje v roku 1886 Horársku školu v Liptovskom Hrádku, ktorá je pokračovatelkou Wisnerovej lesníckej školy zrušenej v roku 1815. Na horárskej škole sa prehlbovali vedomosti zo všeobecno - vzdelávacích predmetov a vyučovali sa tieto odborné predmety: pestovanie a ochrana lesov, lesná tažba, polovníctvo, zákony a encyklopédia polnohospodárstva. Získané odborné poznatky aplikovali žiaci v praktických cvičeniach vykonávaných v školských objektoch a blízkych štátnych lesoch. Približne polovicu času štúdia venovali praxi.

Dôkazom vysokej úrovne školy a jej riaditela R. Benköho sú ním založené školské objekty v Liptovskom Hrádku: arborétum, školský les "Hradská hora", a lesné škôlky o výmere asi 10 ha. R. Benkö účinkoval na Horárskej škole od roku 1886 do roku 1910. Založenie spomínaných školských objektov svedčí o jeho hlbokých odborných vedomostiach, neobyčajnej usilovnosti, prísnosti a svedomitosti. Po rozpade Rakúsko - Uhorska v roku 1918 prevzalo Horársku školu v L. Hrádku do správy Ministerstvo pôdohospodárstva. V rokoch 1886 - 1919 absolvovalo školu už 500 žiakov.

Premeny školy po vzniku ČSR

V záujme vytvorenia jednotného systému lesníckeho školstva v celej ČSR dvojročnú Horársku školu v Liptovskom Hrádku v roku 1922 zrušili a namiesto nej zriadili jednoročnú školu pre lesných hájnikov.

V školskom roku 1922 - 1923 zriadili pri hájnickej škole drevársko - píliarsku školu, ktorá vychovávala technických zamestnancov pre štátne píly a podnikatelov.

V školskom roku 1938 - 1939 vyučovanie narušili vojnové udalosti, v priebehu ktorých sa zmenil aj učitelský zbor. Štátna škola pre lesných hájnikov kvalitnou teoretickou aj praktickou prípravou si získala v lesníckej praxi dobré meno a absolventi zastávali zodpovedné funkcie v lesnej prevádzke. Dalšie vyučovanie na hájnickej škole prerušilo SNP. V školskom roku 1944 - 1945 sa vyučovanie vôbec nezačalo. Mnohí žiaci, aj absolventi aktívne bojovali v SNP.

Povereníctvo lesov a drevárskeho priemyslu nakoniec v roku 1954 premenovalo hrádockú školu na Lesnícku technickú školu Jozefa Dekreta Matejovie. Škola nesie toto meno ako prejav úcty a ocenenia práce tohto významného lesníckeho pracovníka. Za celú dobu existencie školy ukončilo štúdium vo všetkých jeho formách vyše 6 000 absolventov (žiakov).