Slovensko za vlády Karola I. Róberta z Anjou, 14. storočie

Karol I. Róber z Anjou (* 1288, Neapol, Taliansko – † 16. júl 1342, Vyšehrad, Maďarsko)

V roku 1301 zomrel uhorský kráľ Ondrej III. a Arpádovská dynastia tým vymrela po meči. Jeho smrťou sa začalo v Uhorsku dvadsaťročné obdobie nepokojov a vojen. Uhorská šľachta medzi sebou dlho bojovala o to, kto má byť Ondrejovým nástupcom. Najvplyvnejším magnátom bol Matúš Čák Trenčiansky (pôvodom sedmohradský Rumun) a ten presadzoval na uhorský trón syna českého kráľa Václava II. – Václava III.

Na obr. Matúš Čák Trenčiansky

V roku 1307 však vyhral nástupnícke boje medzi šlachtou Karol I. Róbert z Anjou, ktorý nastúpil na trón už v roku 1301, no až v roku 1308 bol s podporou pápeža korunovaný za uhorského kráľa. Nemal však stále podporu najmocnejšieho magnáta – Matúša Čáka, ktorý ovládal Slovensko a správal sa ako jeho nezávislý panovník. Karol Róbert ho preto v roku 1310 zbavil hodnosti palatína a pripravoval sa ho vojensky poraziť.   

Rytier Donč, predok rodu Balaša

Písal sa rok 1312. O moc v krajine súperilo viacero veľmožov. Matúš Čák Trenčiansky, ovládal západnú a severnú časť dnešného Slovenska, na východe zase panoval šľachtický rod Omodejovcov a svoje mocenské postavenie v krajine sa snažil zaujať aj nový kráľ Karol Róbert. Rozhodujúcu úlohu zohrala  obec Rozhanovce neďaleko Košíc (12 km), kde kráľovská armáda porazila spojené vojská Matúša Čáka a rodu Omedejovcov.

V tejto bitke bojoval na kráľovej strane aj rytier Donč, hoci predtým bol prívržencom práve Matúša Čáka. V rokoch 1313 - 1321 sa Dončovi podarilo postupne zmenšovať územie pod kontrolou Matúša Čáka a po jeho smrti v roku 1321 nastal v Uhorsku a najmä na Slovensku konečne pokoj a poriadok. 

V nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa mohol Karol Róbert konečne venovať rozvoju krajiny. Uhorsko pod jeho vedením sa stalo jednou z najprosperujúcejších krajín Európy. Najpriemyselnejšou časťou Uhorska sa stalo Slovensko.

Na obr. rytier Donč

Magister Donč

V konsolidácii krajiny Karolovi Róbertovi výrazne napomáhal aj rytier magister Donč, ktorý bol iniciátorom väčšiny kráľovských reforiem týkajúcich sa Slovenska. Donč podporoval rozvoj baníctva a miest. Zakladal nové mestečká a osady. Obyvateľov Kremnice, Martina, Slovenskej Ľupče a Ružomberka dokonca oslobodil od poddanských povinností. Magister Donč bol aj významným mecenášom, postavil 8 kostolov v slovenských obciach a minimálne 13 kostolov (napríklad v Martine a B. Bystrici) nechal prestavať vo vtedy modernom gotickom štýle. O vplyve Donča na udalosti vo vtedajšom Uhorsku svedčí aj fakt, že ho Karol Róbert v roku 1323 poveril vedením uhorskej delegácie u pápeža Jána XXII. v Avignone.          Na obr. Dončov erb

Funkciu zvolenského veľžupana s právomocou aj nad Liptovom, Oravou a Turcom zastával Donč v rokoch 1317 až 1337. Potom, až do svojej smrti (asi 1349) bol komárňanským županom.

Donč bol majiteľom hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Liptovskom Hrádku, Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola Róberta hrady Čakovac a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. 

Hrad Wywar (Liptovský Hrádok)

Na začiatku 14. storočia dal pri sútoku Belej a Váhu, pod výbežkami Nízkych Tatier, zvolenský veľžupan Donč postaviť gotický kamenný hrad na nevysokej vápencovej skale. Hrad obkolesili vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka dodnes.

Rok 1341 je prvou písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar, v neskorších dokumentoch sa spomína ako Novum Castrum – Nový Hrad, či Hradek. Jednou z jeho strategických úloh bola kontrola dôležitej obchodnej cesty nazývanej Magna Via (Veľká cesta) a mal pravdepodopne slúžiť aj ako občasné sídlo veľžupana Donča, prípadne iných významných osobností pri pobyte v tejto časti Liptova.

(pokračovanie v časti "Hrad Liptovský hrádok")